Autorská inscenácia o premenách tela, svetla a tmy.

Všetko začalo v kamenných obydliach Lišove. Vojdenie do dutého tesaného priestoru nás vtiahlo hlbšie do uvažovania o jaskyni ako archetypálnej ľudskej skúsenosti s priestorom, ktorý je na pomedzí.

Jaskyňa ako skúsenosť so svetlom a tieňmi, vlastným telom a zmyslami.
 
S pohltením.
Odhalením.
Poznávaním.
Prispôsobením.
Zrkadlením.
Privlastnením.
Hľadaním.
Premenou.
 
Jaskyňa - pasáž, prechod, kanál.
Nástroj na pozorovanie a vytváranie si pohľadov.
"Keď má oko menej svetla, otvára sa. A len keď sa oko otvorí, cit vychádza z oka, akoby to bol hmat. A potom sa naozaj dotýkaš svetlom." (James Turrell)

Priestor jaskyne je istým spôsobom aj filmovým objektom -  nie v zmysle premietania, ale v jeho filozofickom definovaní - príchod svetla do objektu vynáša deje na svetlo.
 
Všetci máme skúsenosť s vyjdením von. Otázne je, či naozaj vychádzame von, alebo len do ďalšej predsiene.

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.